Čo je to vlastne barefoot? Je to druh obuvi? Alebo je to cesta, akou deťom zabezpečiť zdravý vývoj chodidla? Odpovede na tieto otázky nám v prvej časti nášho rozhovoru poskytne fyzioterapeutka Julka Pramuková. V druhej časti rozhovoru sme sa zamerali na funkčnosť chodidla a môžete si ju prečítať v našom ďalšom článku o barefoot.
Ahoj Julka, na úvod by si sa nám mohla predstaviť – kto si, čím sa zaoberáš a ako si sa dostala k práci s detskými nôžkami.
Moje meno je Juliana Pramuková, som fyzioterapeutka. Po štúdiu fyzioterapie na Masarykovej univerzite v Brne som sa zamestnala v Detskom centre Svetielko, kde pracujeme prevažne s deťmi s detskou mozgovou obrnou a inými neurologickými diagnózami. Vďaka mojej zamestnávateľke p. Šárossyovej som sa počas materskej dovolenky dostala na kurz k p. Eve Kiedroňovej, ktorý sa venoval psychomotorickému vývoju detí a jeho stimulácii. Už vtedy som si uvedomila ako veľmi je dôležité zasiahnuť do správneho vývoja včas a nečakať na moment, keď sa už ukážu dôsledky nášho nevšímania. Postupom času som začala obúvať aj svoje deti. A tu začína moja barefoot cesta. Pred časom, asi v začiatkoch Bosáčika, sme spolu s Veronikou (majiteľka Bosáčika – pozn. autora) robili prednášky o obúvaní, nohách, chôdzi – každá z toho svojho uhla. A tam som zistila veľký záujem a potrebu vyšetrovať detské nohy. Rodičia sa často pýtali na základné veci, ktoré im buď nedávali zmysel alebo sa len potrebovali uistiť, že barefoot obúvaním svojim deťom neškodia. Tak sa detské nohy stali mojim veľkým koníčkom a verím, že po návrate z materskej dovolenky sa budem detským nohám venovať znova.
Je pravda, že rodičia si kladú v súvislosti s obúvaním svojich ratolestí veľa otázok, no asi prvou najzákladnejšou je, čo je to vlastne barefoot? V čom je výhoda barefoot topánok oproti klasickej pevnej obuvi?
Barefoot má veľa výhod. Za tú najdôležitejšiu však určite považujem to, že dovoľujú prstom a celkovo nohám pracovať. Žijeme v dobe, kedy máme pohybu veľmi málo. Často sa deti vozia autom všade – do školy, zo školy, na krúžok…. A impulzov máme čoraz menej. Noha je však časť tela, ktorý obsahuje veľa proprioceptorov – to sú zmyslové receptory, vďaka ktorým vieme či je podlaha, po ktorej chodíme tvrdá, mäkká, klzká, či sme stúpili na kameň a podobne. A aj vďaka tomu, že to tieto receptory zachytia, vieme aký máme spraviť krok, či musíme tak veľmi dupať, či stačí nohu len jemne položiť do priestoru a tak si chrániť ostatné štruktúry ležiace nad chodidlom ako sú kolená, bedrové kĺby, chrbtica atd. Bežná obuv tieto receptory umlčuje. Zrakom síce vyhodnotíme, že cesta po ktorej chcem prejsť je klzká, ale noha nemá šancu v tej rýchlosti a v tej topánke na to zareagovať a tak nastane pád. A ak týmto receptorom dlho nedáme príležitosť, aby sa zapojili do aktivity, tak prestávajú byť citlivé. To je senzitívna stránka. Nie menej podstatnou časťou je motorická zložka. Ak chceme motoricky funkčnú nohu, musíme trénovať aj kvalitnú oporu o prsty a odraz od palca. Noha, musí mať priestor, aby k opore využila okrem päty aj všetkých 5 prstov (a možno priestor pod palcom a pod malíčkom) a k odrazu použila aj palec. To sa v úzkej topánke jednoducho nedá. Dlhodobým nosením úzkej obuvi ubúda z funkčnej opory o prsty.
Aký čas je vhodný na kúpu prvých topánočiek pre dieťa?
Veronika (majiteľka Bosáčika, pozn. red.) sa mi v tomto vždy veľmi páčila. Aj keď je predajcom obuvi, vždy povie zákazníkom, že nekupujte topánočky skoro. Je úplne zbytočné, možno až kontraproduktívne, kúpiť topánočky dieťaťu, ktoré väčšinu dňa lezie po štyroch a sem tam sa postaví pri nábytku. Zbytočne ho nejakým spôsobom obmedzíme. Ja som zástancom toho, že topánky kupujem až vtedy, ak viem, že dieťa je už v interiéri zdatný chodec a v exteriéri ho už viem položiť na zem a ono tam spraví pár krokov. Topánky mu majú nôžku hlavne ochrániť. V lete často v prostredí, ktoré poznám a viem, že je bezpečné, deti vyzúvam. Vlastne ony to robia prirodzene sami. U začínajúcich chodcov je to obzvlášť vidieť ako rozdielne chodia bosí a ako obutí. Skúste si to niekedy všimnúť. Moja rada je aj pri starších deťoch kupovať topánky, v ktorých sa chôdza čo najviac podobá chôdzi naboso.
V barefoot svete je už pomerne dosť veľa značiek, ako sa v tom máme orientovať? Podľa čoho si máme vybrať najvhodnejší typ?
V tejto oblasti ja nie som dobrý radca, preto si vždy idem poradiť k ochotným a šikovným dievčatám do Bosáčika. Chcem však zdôrazniť, že radšej si nechať poradiť ako obuť dieťatku zle sediacu topánočku. Veľakrát som sa stretla s tým, že za mnou prišli rodičia s dieťatkom na poradenstvo na zhodnotenie psychomotorického vývoja a vývoja nožičiek a všimla som si, že nemajú dobre vybraté topánočky. Už naoko je na niektorých nohách vidieť, že majú tvar plutvy – teda užšia päta a širšie vpredu alebo majú deti úzku nohu, ale v nejakom takom zmätku z tých všetkých informácii vyberú dieťatku takú topánku, ktorá je o dosť širšia ako noha ich dieťaťa. Topánka musí hlavne sedieť typu danej nôžky a tam sa, okrem šírky nohy, zohľadňujú ďalšie parametre ako výška priehlavku, či je dominantný palec alebo prvý či druhý prst, úzka päta a tak ďalej. Pre mňa je to veda. Často sa to stáva pri súrodencoch. Podedia topánočky po staršom súrodencovi, ktorý mal ale úplne inú nohu. Ďalším veľmi dôležitým bodom je nadmerok. Noha na prácu potrebuje do dĺžky cca 0,5-0,8 mm a preto je pre mňa úplne základné, aby topánka mala o cca 1 cm viac ako je nameraná dĺžka nohy. Niektoré deti nezvládajú väčší nadmerok a ak vidíme, že nechodia dobre, zvážme to. Nesprávne zvolená barefoot obuv môže spôsobiť škody, ktoré bude treba naprávať.
Často skloňovaným pojmom je aj alternatíva barefoot? Vieš nám priblížiť v čom spočíva rozdiel?
Alternatíva barefoot je obuv, ktorá spĺňa niektoré parametre barefoot, ale v iných má aj prvky konvenčnej obuvi. Ako príklad uvediem buď spevnený opätok alebo podporu mediálnej klenby a teda nie rovná podrážka ako sme pri barefoot zvyknutí. Prvú spomenutú možnosť, spevnenú pätu, využívam pri odporúčaní pre niektorých klientov, ktorí prichádzajú na poradenstvo ohľadom vývoja nožičiek. Sú to deti, u ktorých ani po aktívnej fyzioterapii nehodnotím zmeny v postavení pätovej kosti a stále má silnú tendenciu padať do valgozity. Je to však ťažké takto všeobecne popísať, že kto môže a kto nemôže alternatívu barefoot. Ja by som u zdravých detí, ktoré najviac objavujú svet, alternatívy barefoot nedávala.
Detičky napríklad v upršanom počasí rady nosia gumáky. Je to pre nich vhodná obuv?
Ja osobne gumáky deťom dávkujem do zapršaných, zablatených dní. Inak stále presvedčím na inú, vhodnejšiu obuv. Niekedy je to samozrejme ťažké ich presvedčiť, pretože kvetinkované gumáky sú to jediné, čo im spraví deň, ale snažím sa to vysvetľovať a odporúčam to aj ostatným. Chôdza v gumákoch sa viac vzďaľuje od ideálneho vzorca chôdze naboso. A cieľom obuvi je podobať sa čo najviac chôdzi naboso.
Častou dilemou, ktorú riešime pri deťoch, je aj obuv na doma. Papučky máme už aj barefoot, ale je potrebné ich nosiť doma?
Veľakrát som sa stretla s takým názorom od odborníkov, ktorým sa jednoducho barefoot obuv do prostredia súčasných domácností, kde prevládajú plávajúce podlahy, dlažby a iné tvrdé a rovné povrchy, bez prahov a kobercov, absolútne nehodia. Dovolím si s tým však nesúhlasiť. Ja som zástancom toho, že deti si vytvoria terén aj na zdanlivo rovnom povrchu. Nevídam často deti, ktoré by len tak chodili po byte. Deti skáču, tvoria si prekážky, lezú na gauč, stôl, okno ☺ A ak aj v tomto prostredí majú papučky, tak tie proprioceptory naozaj zakrpatejú. A ak by sa nám predsa len zdalo, že naše dieťa nie je také tvorivé, ponúknime mu možnosti. Dajme mu do cesty senzomotorický koberček (a výber je len a len na nás, či budeme kreatívni alebo si kúpime už hotové a krásne vyzerajúce senzomotorické podložky) alebo aj niečo iné, čo donúti nohu k aktivite. Deti sa učia rýchlo, stačí ich len trošičku povzbudiť. Na argumenty, že deťom bude bez papučiek v dome zima, mám odpoveď z vlastnej skúsenosti. Bývali sme v spodnom podpivničenom byte, kde neboli zateplené stropy pivníc. Mne reálne bola zima prvé mesiace, kým som nezačala viac používať nohu. Moje deti v tomto našom chladnom byte boli vždy bosé a naozaj nemali studené nohy, ani neboli často choré. Nohy im pracovali a noha ktorá je aktívna, prúdi v nej krv a je teplá. To dáva zmysel, však?
Podeľte sa tieto informácie so svojimi priateľmi a sledovateľmi na sociálnych sieťach.
