Na druhú časť rozhovoru s fyzioterapeutkou Julkou Pramukovou (prvú časť si môžete prečítať v predchádzajúcom rozhovore s fyzioterapetkou), ma inšpirovala moja osobná skúsenosť, keď mojej dcére pediatrička odporúčala ortopedické vložky. Vložky som nekúpila a hneď som ju objednala k fyzioterapeutovi. Po čase viem, že tento krok bol správny a potvrdila mi to aj Julka svojimi odpoveďami na moje otázky. Julka Vám okrem toho vysvetlí aj iné prípady kedy je vhodné navštíviť fyzioterapeuta a na čo všetko má vplyv vhodne zvolená obuv.
V našej prvej časti rozhovoru si písala o dôležitosti dobre zvoleného typu topánky. Na čo všetko má vplyv správne zvolená obuv?
Správna obuv má samozrejme vplyv na chôdzu a spôsob akým potom chodíme ovplyvňuje a demonštruje naše držanie tela. Ako som už spomínala, tak barefoot obuv dovoľuje chodidlu využívať to, čo k správnej funkcii potrebuje. Ak sa nám vďaka tomu, že sme prirodzene používali všetky štruktúry a dovolili sme svalom pracovať, vytvorí klenba nohy, ktorá je funkčná, tak si vďaka tomu šetríme kolená, bedrové kĺby a chrbticu. Ale pozor! Ani najdokonalejšia barefoot obuv nezaistí správny vývoj nohy, ak je pohybu málo. Pohyb je základ pre správny vývoj nie len nohy. Stretávam sa s tým často. Deti po zime, kedy je pohybu akosi menej, sú častejšie choré, v tejto covid dobe nefungovali ani interiérové ihriská a deti prídu s nohami, ktorým očividne chýbal pohyb. Po pár cvičeniach sa to upravuje, ale zafixuje a udrží sa to len vtedy, ak sa pohyb dostane prirodzene vo vyššej miere do nášho života. Riešime tu teraz hlavne nohy, ale veľmi často je príčina spadnutej klenby alebo valgóznej päty a i., problém v inej časti tela, napríklad v bedrových kĺboch alebo oslabenom brušku. Noha vždy odzrkadľuje celkovú motoriku.
Existujú aj prípady, keď barefoot obuv nie je vhodná?
Áno, sú prípady, kedy barefoot obuv vhodná nie je. Napríklad neurologické ochorenia prejavujúce sa spasticitou napríklad. Ale aj v takých prípadoch netreba zabúdať na to, že aj takáto noha musí cítiť. Takže z vlastnej praxe odporúčam venovať sa každej nohe. Či je spastická, hypotonická, či len časom zlenivela alebo sa stala prehnane citlivou… A dopriať takým spastickým nohám počas dňa aj chvíľu bez topánok, veľmi dobre im to padne. Ešte ako kontraindikácia barefoot obúvania mi napadá Marfanov syndróm (ľudia s rozvoľneným väzivom) a ľudia s deformáciami nôh (aj vrodené aj získané). Ak má človek akýkoľvek problém s chodidlom, tak je dobré, aby svoj výber barefoot obuvi konzultoval s fyzioterapeutom.
V prípade ak sú detičky bez viditeľnej deformácie nožičky, v akom prípade by si rodičom odporúčala obrátiť sa na fyzioterapeuta?
Rodičom detí do 1 roka by som odporúčala kontaktovať fyzioterapeuta naozaj aj preventívne, k skontrolovaniu a samozrejme nasmerovaniu ak sa zistí nejaká, aj keď minimálna, odchýlka. Vtedy sa to dá ovplyvniť často veľmi rýchlo. U starších detí by som asi nečakala do 3 rokov, kým si pediater na preventívnej prehliadke všimne, že nohy nevyzerajú ideálne. Ak si rodič všimne niečo, čo ho znepokojí, nečakajte na to, že to je prechodné a zmení sa to samo. Áno, aj nohy do X sú chvíľu fyziologické, ale aj takáto noha musí byť funkčná a to doma rodičia nevedia zhodnotiť. Preto odporúčam návštevu fyzioterapeuta všetkým, ktorí majú vedomosť, že do 1 roka malo ich dieťatko nejaké ťažkosti, s ktorými bojovali alebo si rodičia všimnú, že sa niečo na chôdzi, držaní tela, postavení chodidiel, členkov, kolien za poslednú dobu zmenilo.
Ako som spomínala už v úvode, mojej dcérke pediatrička odporúčala ortopedické vložky kvôli vpadnutým členkom. Bola som zmätená, keďže som dcérku od narodenia obúvala výlučne barefoot a často chodila bosá. Čo v tomto prípade robiť?
Bez váhania kontaktovať fyzioterapeuta, ktorý sa detským nohám venuje a rozumie tomu. Pasívna vložka bez aktívnych štruktúr (svaly, väzy) nemôže mať efekt, iba ak dočasný. Vždy potrebujeme zabezpečiť, aby sme sa naučili nohu používať a až potom, ak to nefunguje, môžeme zvážiť nejaké pasívne doplnky. Ak chceme mať svaly na bruchu, tiež si nedáme brušný pás a budeme veriť, že sa to vyformuje.
Obúvanie detí je však plne v kompetencii rodičov a my, všetci ostatní, ich môžeme len naviesť. O tom ako dopadne celá terapia, rozhodne rodič. A smutne musím konštatovať, že rodičom sa s deťmi cvičiť pravidelne nechce a hľadajú kopec výhovoriek. A ak po takejto nepravidelnej aktivite nevidia zmeny na postavení klenby či celého chodidla, tak volia tú druhú cestu – vložky či ortopedické topánky a nechajú sa presvedčiť, že za ich stav môže to, že od malička nosia barefoot… To však pravda nie je. Ale pasívne možnosti sú nám akosi pohodlnejšie, chcem však touto cestou povzbudiť rodičov, aby boli zodpovední. Lebo to, že susedove dieťa má krásny odtlačok chodidla a to nosí obyčajné topánky a moje dieťa má stále takú plnú nevykrojenú medvedikovitú ťapku, neznamená že moje dieťa nemá funkčnú nohu. Funkčnosť je pre zdravý vývoj dôležitejšia.
Ja som váhala aj v tom, či sa nemám obrátiť priamo na ortopéda. Vieš nám priblížiť rozdiel medzi fyzioterapeutom a ortopédom?
Ortopéd je lekár, ten samozrejme objektívne zhodnotí stav v akom chodidlo je. Ale osobne mam skúsenosť, že ortopédi hodnotia štruktúru, stavbu, tvar, no na funkčnosť veľmi nepozerajú. Toto má z úlohu fyzioterapeut. Vyšetriť funkčnosť a zistiť pravdepodobnú príčinu problému (slabé svaly, zlé držanie tela, zvýšenú elasticitu väziva atď.). Ideálny stav by bol, ak by pediater pri podozrení na ploché nohy poslal dieťa k ortopédovi a ten by to zhodnotil zo svojho pohľadu a ďalej nasmeroval rodičov k návšteve fyzioterapeuta. Ako prvá voľba by malo byť aktívne cvičenie a fyzioterapia, nie pasívne vložky či ortopedické topánky nad členok… Takáto obuv môže používaním budiť dojem zlepšenia stavu, ale funkčnosť sa tým určite nevytrénuje. A ak dieťa tú topánku obutú nemá, klenba mu padá, pretože svaly nie sú vytrénované, boli len mechanicky nútené byť v nejakej pozícii, no bez vlastnej aktivity.
Spomínala si, že s deťmi treba nôžku cvičiť, vedela by si nám na záver dať nejaké tipy na cviky alebo aktivity, ktorými by sme vedeli nôžku motivovať k funkčnosti?
Odporúčam začať učiť nohu viac cítiť. Najprv možno rôznymi materiálmi chodidlo stimulovať, hladkať, zaktivizovať. Naozaj postupne, nie každému to je príjemné. Teraz sa už vonku otepľuje. Dať si do lavórov vodu – teplú a studenú a prešľapávať z jednej do druhej. Deťom sa to zaručene páčiť bude a nám to len a len prospeje. V neposlednom rade chcem ešte zdôrazniť, aby sme sa naučili chodiť. Nedupať, ale jemne položiť nohy na zem a vnímať svoje nohy. Pani Clara Lewitová odporúča zatvoriť oči, zapchať si uši a skúsiť vykročiť a chodiť. Ak budete počuť otrasy, ktoré sa pri položení nohy na zem dejú, niečo nie je správne a musíte trénovať. Pomaly a opatrne. Ja som si to skúšala vonku na tráve a naozaj to bol zážitok počuť ako veľmi neviem chodiť. A ako veľmi si tým škodím, pretože tie otrasy sa prenášajú na vyššie etáže – členky, kolená, bedrá, chrbticu. Ale nezúfajme, naučiť sa to dá. Chce to však trpezlivosť. Hlavným odporúčaním pre správny vývoj nohy je aj tak to najjednoduchšie a najprirodzenejšie – veľa sa hýbať.
Podeľte sa tieto informácie so svojimi priateľmi a sledovateľmi na sociálnych sieťach.
